Nechajme na chvíľu budúcnosť vo hviezdach

Tento rok je už ďalší taký, čo má rozhodnúť o mojej budúcnosti. Ako by to bolo len včera, čo som si podával prihlášku na gympel s dosť jasným úmyslom: odložiť rozhodnutie o svojej budúcnosti. Nechať toto rozhodnutie na akési budúce ja, získať čas a viac si to premyslieť.

"Aspoň nejakú predstavu predsa musíte mať," hovorili nám všetci učitelia do jedného. Figu borovú, nemal som ani najmenšiu šajnu o tom, čo chcem robiť. Ako by som len mohol? Taká jednoduchá otázka typu "Čím chceš byť, keď budeš dospelý?" mala vždy najťažšiu odpoveď. Podstatou bolo nebáť sa povedať, že netuším. Túto odpoveď zvyčajne predchádzal rad myšlienok, akési zamyslenie sa, či sa predsa len nenájde niečo, čo by som robiť chcel. Veruže sa aj našlo, ale hranie počítačových hier, sledovanie filmov, či čítanie kníh by sa asi ťažko dalo pokladať za sľubnú kariéru, a vôbec, za kariéru.

Existuje ale vôbec sľubná kariéra? Tento citát to celkom vystihuje:

"Ups, ty nenávidíš svoju prácu? Prečo si to nepovedal skôr? Máme tu na to podpornú skupinu, volá sa VŠETCI a koná sa v každej krčme."

-Drew Carey

Čo sa ale snažím povedať je to, že nie každý hneď vie, čo chce robiť. Človek celý život hľadá a zisťuje, čo ho baví. A ani to nestačí, do každej práce treba vložiť psychickú a aj fyzickú námahu. Fyzickú už len tým, že vstane a začne sa venovať tej psychickej, je to vlastne najdôležitejší krok.

Nedávno som videl film Donnie Darko, zvláštny film, symbolický, týpek sa tam háda s učiteľmi a dospelákmi, úplna normálka (: V jednej scéne sa však háda s poradcom, ktorý tvrdí. že ak sa človek pozrie do svojho vnútra, zistí, čo chce robiť. Donnie nesúhlasí. Vraví, že človeku trvá veľa času a zozbieraných skúseností, aby zistil čo chce od života. To isté, inými slovami: život nie je cieľ, ale cesta za cieľom.

Na záver teda toto: nemyslite na budúcnosť ako na niečo, čo MUSÍTE dosiahnuť, robte radšej to, čo vás baví a vďaka tomu svoju budúcnosť aj naplníte, vôbec neprekáža, že je odlišná od tej, akú ste si pôvodne predstavovali.

A pokiaľ ide o školu, je to jeden veľký časový paradox: navonok pomalá ako sviňa, z pohľadu dopredu obrovská a nekonečná, z pohľadu dozadu ubiehajúca oveľa rýchlejšie, ako ste dúfali. Užite si ju :)