Pardon za štipku histórie... mojimi slovami
Príbeh Martina Tourského sa začína už okolo roku 300 nášho letopočtu. Podľa legendy bol Martin už od mala fascinovaný bojovníkmi, tak sa jedným aj stal. Na cestách však natrafil na homelesáka a bolo mu ho ľúto. Strhol zo seba kabát, vytasil meč a preťal ním kabát na polovice. To by samo osebe nedávalo až taký zmysel, tak jednu polovicu dal tomu žobrákovi.
Ešte v tú noc sa mu však snívalo, že ten žobrák bol Ježiš osobne, tak sa rozhodol ponechať život bojovníka a žiť pokojným, pustovníckym životom. Neskôr sa stal biskupom, aj preto sa jedná hlavne o cirkevný sviatok. Keď potom jedenásteho novembra Martin zomrel, na pohreb mu prišiel kopec ľudí a dátum sa aj s jeho menom zachoval až dodnes...
"Martin na bielom koni" na hnedom koni
Meno Martin znamená oddaný Bohu planéty Marsu menom Mart, alebo vzniklo zlým prečítaním názvu môjho blogu počas nevydarených medzikontinuálnych ciest časom a vesmírom, ktoré nás čakajú tak ako v budúcnosti, tak aj v minulosti a nechávajú po sebe takéto blbosti.
Ako sa má meno dnes? Úspešne. Poznám veľa Martinov (dokonca zisťujem, že je to na našej škole najčastejšie meno), síce tým nie som až taký nadšený, stráca sa tým akási jeho originalita, ale inak som rád, že sa tak volám, už len pre ten pekný jednotkový dátum.
Mimochodom, ten dátum nás čaká už zajtra a keď som začal písať tento článok, akurát začalo pršať, to nie je dobré znamenie...